Život na dlh

Autor: Miroslav Kvasnička | 15.7.2011 o 22:47 | (upravené 16.7.2011 o 10:29) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  923x

Už niekoľko mesiacov sa v množstve článkov, diskusií každý človek dozvedá, že nie je všetko tak ideálne ako sa zdá a doteraz tvrdilo. Život na dlh, ako jeden z prvkov rozvoja a rastu ekonomiky (to sa tak učí a presadzuje) štátov a teda sveta, má ako všetko 2 stránky. Kladnú aj zápornú. O kladnej by som napísal, v krátkosti, požičiam si na podnikanie, dlh splácam zo ziskov ktoré produkuje firma a po splatení dlhu som v zisku. Aké jednoduché a krásne.

Čo v prípade, že podnikanie „nevyšlo“ a dlh nie som schopný ďalej splácať. Nastáva situácia iná. Ten kto mi požičal však „svoje“ prostriedky (otázka na dlhší článok, koho tie prostriedky sú?) chce späť a žiada o vrátenie, preto ten kto si požičiava musí niečím ručiť (v špecifických prípadoch nie, ale vo väčšine prípadov áno). A v tomto prípade prichádza o to čo založil, teda čím ručil. Takto to funguje u ťažko pracujúcich ľudí, ktorí ani nie svojim pričinením môžu prísť aj o všetko.

Ako je to so štátom, ak nemá dostatočné príjmy? Taktiež nie je tajomstvom, že každý štát má väčšie výdavky ako príjmy (deficit štátneho rozpočtu, napr. 5%, 7% ročne). To znamená, že zarobí menej ako minie. Ktorá banka, inštitúcia, či nebodaj fyzická osoba by požičala takejto osobe či rodine?

Predstavme si, že každý z nás by si koncom roka naplánoval výdavky na čo všetko ich miniete v ďalšom roku (jedlo, oblečenie, doplnky na bývanie, dovolenka, a pod...) a naplánujete si príjmy (zamestnanie, brigáda, a možný ďalší príjem s ktorým budem kalkulovať – ako napríklad príjem do mestskej pokladnice jedného nemenovaného mesta: - príjem z pokút mestskej polície /čo ak nevyberú toľko pokút? / resp. určite vyberú hlava nehlava?!) s tým, že výdavky budú menšie ako príjmy. A začnem míňať. Prvý rok, druhý rok, piaty rok (ktorá rodina by to ešte vydržala?) desiaty, dvadsiaty, až zistím, že „hups“ dlžím rôznym inštitúciám napr. 60%, 80%, 100% alebo aj viac svojho (rodinného) ročného príjmu!

Za akých podmienok, za ako dlho som schopný to vrátiť? Rodina, ako váš „veriteľ“ vám prestáva veriť, a požičanie na splátku od iných je čoraz ťažšie ale i drahšie.

Čo v prípade, ak sa zadlžil štát? V štáte je zadlžené každé ministerstvo, každý kraj, každé mesto, každá rodina, väčšina jednotlivcov? Súčet všetkých dlhov je ďaleko, niekoľkokrát väčší ako súčet všetkých príjmov. Kto a kedy to splatí?

Ale otázka je ďaleko horšia. Z čoho sa to splatí? Kde, ako, odkiaľ sa zrazu nájde 340 mld € na splatenie dlhu štátu, a ďalších 100-viek mld. € iných štátov, keď dnes nie sú schopný splácať ani svoje mesačné, či ročné splátky, podľa splátkového kalendára?

Napadá ma otázka z jedného filmu: Zaujímalo by ma, kde urobili súdruhovia politici (ekonómovia) chybu?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?